Pre dieťa je najlepšie ak do troch rokov vyrastá s mamou, ale ak to nie je možné treba nájsť náhradné riešenie. Pracujúci rodičia hľadajú miesto, kde sa im o ich ratolesť postarajú. Tejto téme sme sa venovali v predošlom článku ,,Ako vybrať opatrovateľku pre naše dieťa“. Lenže nie každé dieťa si vie predstaviť svoj deň bez maminky, a tak akonáhle ju stratí z dohľadu spustí neskutočný plač. Je veľmi dôležité, aby prvé odlúčenie prebehlo v kľude a nenásilne, pretože to môže ovplyvniť ďalší vývoj. ,, Emocionálne odputávanie sa je postupný proces, pri ktorom postupne narastá čas, za ktorý je dieťa schopné sa od mamky vzdialiť. Každé dieťa je jedinečná osobnosť so svojskými potrebami a takto by sme k nemu mali aj pristupovať“ vysvetlila Mgr. Mariana Jurčišinová z MamaTata s.r.o.
Prinášam vám pár rád ako si v takýchto situáciách poradiť, či už dávate dieťa do jaslí či škôlky, alebo ho len nechávate na víkend s opatrovateľkou.
Maminka, ja chcem ostať doma s tebou...
Všetci sme si tým prešli. Okamihom, keď sme boli nútení odlúčiť sa od našich maminiek. Prišla nás opatrovať cudzia teta alebo sme dokonca my museli tráviť čas na cudzom mieste s neznámou dospeláčkou a uplakanými deťmi. Toto obdobie vôbiec nie je pre psychiku dieťaťa ľahké, dá sa však úspešne zvládnuť. Všetko závisí na vašom prístupe a na vašej trpezlivosti. Je len na vás ako dieťaťu vysvetlíte zmenu, ktorá ho čaká. Vymyslite si nejaký príbeh a podajte mu ho hravou formou, veď koniec koncou detstvo je celé o hraní sa. Umožnite mu pýtať sa vás a vy bez obáv odpovedajte, nech má pocit, že nič netajíte a že mu naozaj nič zlé nehrozí. Kľudne sa s ním môžete zahrať na škôlku aj doma, alebo mu chodťe ukázať budovu zariadenia. Ak si najímate opatrovateľku na domov, je dôležité aby sa s ňou dieťa stretlo ešte pred prvým opatrovaním. Nechajte ich pohrať sa spolu, nech sa trošku ,,oťukajú“.
Deň každého z nás začína ránom a ak má človek už v postely zlú náladu, zrejme sa nebude tešiť na deň, ktorý ho čaká. Dospeláci si zanadávajú, hodia budík na zem, pohádajú sa s druhou polovičkou či odídu z domu nenaraňajkovaní a pekne vytočení. Viete prečo? Lebo ich nemá kto s úsmevom zobudiť a popriať im krásne ránko a úspešný deň. Len sa spýtajte samých seba, kedy sa vám lepšie vstáva. Keď sa zobudíte vedľa milovanej osoby, ktorá vám dá pusu a už len svojim úsmevom zaručí, že dnešok bude krásny? Alebo keď ráno je vašou jedinou spoločnosťou holub na okennej parapete a aj ten sa vám otáča chrbtom? Myslím, že prvá otázka je predstava dokonalého rána. Keď už vieme čo je dobré pre nás, vieme čo je dobré pre naše dieťa. Je nesmierne dôležité spríjemniť mu ráno nejakým zábavným rutiálom pri umývaní zubov, či špeciálnymi raňajkami. Nech už od rána cíti vašu lásku. Ak budete od rána nervózna a kričať na neho, nech okamžite vstane z postele lebo pôjde bez raňajok, tak tým viac stratíte ako získate. A ešte jedno malé odporúčanie, zabaľte mu do tašky jeho obľúbenú hračku, aby mal v cudzom svete kúsok domova.
Ak naopak dieťa ostáva u vás doma s opérkou, zamestajte dieťa nejakou úlohou. Napríklad ho poproste, nech vám nakreslí obrázok kým budete preč, a že pani čo príde mu pomôže. Alebo poproste opatrovateľku nech spolu upečú koláč, a že keď sa vrátite zahráte sa na cukráreň. Možností je mnoho, len treba byť kreatívny a vrátiť sa do detských čias.
Nie je to len o ňom, je to aj o vás...
Ako som už spomínala, je dôležitý aj váš prístup. Ak budete v pohode vy, budú aj všetci okolo vás. Vo vašej zabehnutej rutine dochádza k zmene režimu a treba si v tom spraviť poriadok, aby sa nestávalo, že dieťa nestihnete zaviesť do škôlky a vy nestihnete prácu. Ja osobne si oblečenie prichystám vždy večer a tým pádom ráno ušetrím kopu času. Ak vyberiete oblečenie sebe a dieťatku ešte večer, ráno stihne možno aj rozprávku. Nespoliehajte sa však, že vďaka tomu si budete môcť dlhšie pospať. Vždy si nechajte časovú rezervu, keby ste sa zdržali pri česaní vlasov alebo vyberaní obľúbeneho autíčka do škôlky.
Katarína Obernauerová z agentúry Happy Kids radí rodičom, aby sa s deťmi dlho nelúčili. Dlhé lúčenia len všetko zhoršia a opatrovateľky s nimi majú viac roboty. Stačí rozlúčiť sa, sľúbiť svoj návrat, odísť a nechať štafetu učiteľke, ktorá dieťa najlepšie zaujme hrou. Nezabudnite potom vždy pripomenúť, že svoj sľub ste splnili a naozaj ste sa po dcéru či syna vrátili. Dieťa si to zapamätá a strach z odlúčenia sa bude postupne strácať.
Plače, ako keby ho z kože drali
Samozrejme, existujú výnimky kedy rodičov zamrzí keď si dieťa v zápale hry ani len nevšimne, že mu zmizla maminka či ocko. Bežnejší však je neskutočný plač sprevádzaný neskrotnou hystériou. Rodičom až puká srdce pri pohľade na svoje uplakané slniečko. Väčšinou sa zúfalstvo z oddelenia od rodičov prejavuje amokom. Dieťa kričí a volá svoju mamu, plače a neúnavne na všetko protestuje. Uplakanými očkami sa stále obzerá či odniekaľ neuvidí prichádzať ženu, s ktorou trávil každý deň. Ak však neprichádza, môže sa vám podariť zaujať ho hrou a postupne zabudne, že vôbec plakalo. Druhá možnosť je, že plakať síce prestane, ale naďalej bude odmietať komunikovať. Utiahne sa do seba, sadne si niekde do kúta a nebudete si s ním vedieť dať rady až do príchodu jeho mamy. Poprípade sa môže stať, že tento zážitok v ňom zanechá také negatívne emócie až bude odmietať komunikáciu s vlastnou matkou, pretože sa bude cítiť urazený.
Veľa krát sa stáva, že dieťatko sa najprv tváry aké je všetko pre neho nové a jeho rodičia mu vôbec nechýbajú. Keď však mamička zmizne z dohľadu zistí, že je samo a znova začína nočná mora, detský srdcervúci plač.
,,Ak máte šikovny personál, čiže učiteľky ,nie je to žiaden veľký problém. Vedia dieťatko zaujať tak ,aby prestalo plakať a to hrou či peknými slovami. Ak ani to nezaberá ,voláme maminky aby prišli k nemu a upokojili ho. Ak je dieťatko až tak veľmi naviazané na maminku , adaptačný proces sa predĺži o pár hodín naviac. V našom zariadení sa snažíme, aby dieťatko nemalo stres z toho,že je bez maminky“ vysvetlila pani Tokárová z detského súkromného centra SLONÍK.